Pred niekoľkými rokmi terjaší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ, z Centra spirituality Východ – Západ Michala Lacka v Košiciach knižne spracovával životy gréckokatolíckych kňazov pod titulom  Zostali verní. Pri svojich cestách za pramennými zdrojmi často zašiel aj do môjho ateliéru v Ložíne. Nikdy neprišiel s prázdnymi rukami. Raz doniesol malú ikonu, inokedy práve vydaný akatist a raz priniesol reprodukciu obrazu Božského Srdca Ježišovho. Tento počin, vtedy ešte pátra, teraz už Mons. ThDr. Jána Babjaka, SJ, prešovského eparchiálneho biskupa, ma silne oslovil. Sľúbil som mu, že túto tému spracujem v súlade s technickým a duchovným kánonom ikonopisectva na ikonu, keďže s takouto ikonou sme sa ešte nestretli.

Sviatok v liturgii.  Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista, nazývaný tiež Sviatok Najsvätejšej Eucharistie (v lat. tradícii známy ako Božie telo). V našom liturgickom kalendári patrí medzi tzv. veľké sviatky, v Západnej cirkvi je prikázaným sviatkom. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo sv. Tajnach. V našom obrade sa slávi vo štvrtok po Nedeli Všetkých svätých (v rovnaký deň ako v latinskom obrade: tam vo štvrtok po nedeli sviatku Najsvätejšej Trojice) alebo v nasledujúcu nedeľu. S týmto sviatkom je odpradávna spojená tradícia procesií ulicami dedín a miest, ktoré sa zastavujú pri štyroch oltároch. Prvoprijímajúce deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupienky kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.

Petropavlovský pôst sa liturgicky začína v nedeľu večer (30. mája) po večierni a končí 28. júna. Typikon predpisuje pôst v pondelky, stredy a piatky; dodržiavanie pôstu v tieto dni však nie je záväzné, ale iba dobrovoľné. 
Tento pôst je v poradí tretím pôstom, čo do dôležitosti, v našom obrade. Začína sa vždy v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do Sviatku sv. Petra a Pavla.

Prvá nedeľa po Svätej Päťdesiatnici je zasvätená úcte Všetkých svätých - patrónov našej farnosti. V túto nedeľu si Cirkev uctieva tých, ktorí sú ovocím darov Svätého Ducha. História úcty svätých sa rodí smrťou prvých mučeníkov. K úcte mučeníkov sa neskôr radí aj úcta apoštolov, biskupov, askétov, rehoľníkov a rehoľníc.

Liturgický kalendár má na každý deň predpísanú úctu určitého svätého. Svätých je však oveľa viac ako je dní v roku a ani mená všetkých svätých nie sú známe. Z túžby uctiť si všetkých svätých vzniká v Cirkvi sviatok Všetkých mučeníkov, ktorý bol známy už na konci 4.storočia. Oslava tohto sviatku sa konala v prvú nedeľu po Svätej Päťdesiatnici. Napr. Ján Zlatoústy nám zanecháva svedectvo: „Ešte neminulo sedem dní od slávenia Päťdesiatnice a znovu nás zhromaždila úcta k mučeníkom“.Bol to však aj stály (nepohyblivý) sviatok liturgického roka, pretože napr. v Edese slávili spomienku Všetkých mučeníkov 13.mája. Teda slávenie spomienky Všetkých mučeníkov nebolo jednotné, aj keď to už bol pomerne rozšírený sviatok na Východe. Neskôr sa tento sviatok premenoval na sviatokVšetkých svätých. Konkrétne okolnosti, či čas tejto zmeny nie sú zaznamenané v žiadnych svedectvách.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, 

Poklad dobra a Darca života,  príď a prebývaj v nás, 
očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše.

Židia chápali svoju vieru ako viera v Boha, v jediného Pána a Stvoriteľa. Ježiš Kristus prišiel na túto zem a zjavil, že Boh je jeden, ale v troch osobách. Okrem Boha Otca – prvej božskej osoby, je Syn – druhá božská osoba a Svätý Duch – tretia božská osoba, ktoré sú medzi sebou rovné v sláve a tvoria nerozdielne Božstvo. Cirkev ohlasovala a učila túto vieru v Najsvätejšiu Trojicu od svojich začiatkov a v 5. stor. ustanovila osobitný Sviatok k úcte Najsvätejšej Trojice.