Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, 

Poklad dobra a Darca života,  príď a prebývaj v nás, 
očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše.

Židia chápali svoju vieru ako viera v Boha, v jediného Pána a Stvoriteľa. Ježiš Kristus prišiel na túto zem a zjavil, že Boh je jeden, ale v troch osobách. Okrem Boha Otca – prvej božskej osoby, je Syn – druhá božská osoba a Svätý Duch – tretia božská osoba, ktoré sú medzi sebou rovné v sláve a tvoria nerozdielne Božstvo. Cirkev ohlasovala a učila túto vieru v Najsvätejšiu Trojicu od svojich začiatkov a v 5. stor. ustanovila osobitný Sviatok k úcte Najsvätejšej Trojice.

Cirkevný otec o sviatku

Nebolo by od veci preskúmať staré podanie, učenie a vieru katolíckej Cirkvi, ktorú nám nepochybne Pán odovzdal, apoštoli hlásali a otcovia zachovali. Veď na nej je postavená Cirkev a keď z nej niekto vypadne, už nemôže ani byť ani sa v nijakom ohľade nazývať kresťanom. 
     A tak Trojica je svätá a dokonalá. Poznávame ju ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná. A jedna je aj jej pôsobnosť aj činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“. „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň. „Preniká všetko“ čiže skrze Slovo. A konečne je „vo všetkom“ v Duchu Svätom. 
     Keď svätý Pavol píše Korinťanom o duchovných veciach, privádza všetko k jednému Bohu Otcovi ako k hlave takto: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“ 
     Teda čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. Lebo všetko, čo má Otec, je aj Synovo. A potom čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec. A tak sa spĺňa to: „Prídeme ja a Otec a urobíme si uňho príbytok.“ Lebo kde je svetlo, tam je aj odblesk. A zasa kde je odblesk, tam je podobne aj jeho pôsobenie a žiarivá milosť. 
     To isté učí Pavol v Druhom liste Korinťanom týmito slovami: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ Lebo milosť a dar, ktorý sa dáva v Trojici, dáva Otec skrze Syna v Duchu Svätom. Lebo ako sa milosť dáva z Otca skrze Syna, tak my nemôžeme nijako ináč tento dar prijať, iba v Duchu Svätom. A keď sa na nej staneme účastnými, máme lásku Otca, milosť Syna a spoločenstvo samého Ducha.