Gréckokatolícka cirkev
farnosť Malcov

Nič zo stvorených vecí nemôže spôsobiť v duši takú radosť ako Duch Svätý.
Sv. Ignác z Loyoly






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org

Narodenie presvätej Bohorodičky

narodeniebohorodicky

Kedy a kde presne sa narodila presvätá Bohorodička, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“,ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofróna, sv. Jána Damascénskeho a na objavoch v Probatike.


Je možné, že sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali liturgické modlitby určené na tento sviatok. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť omnoho neskôr, ako na Východe, asi až začiatkom 8. storočia.

          Mimoriadne omilostenie Panny Márie a jej význam v dejinách spásy vyvolali v kresťanskom ľude výnimočnú úctu, ktorá sa odzrkadlila aj v teológii a v liturgickom živote Cirkvi.

         Ale o osobnom ľudskom živote Ježišovej matky vieme pomerne málo. Evanjeliá sú zamerané predovšetkým na osobu a pôsobenie jej Syna; matke venujú pozornosť iba natoľko, nakoľko je to potrebné na osvetlenie a lepšie pochopenie tajomstiev Kristovho života. Najviac sa o nej možno dozvedieť z prvých dvoch kapitol Lukášovho evanjelia, v ktorých sa hovorí o vtelení a narodení Ježiša Krista, čiže o tajomstvách, v ktorých mala jeho matka prvoradú úlohu.

         Nedostatok správ v evanjeliách sa usilovali odstrániť tzv. apokryfy, čiže podvrhnuté spisy. Vytvorili ich neznámi starokresťanskí pisatelia, ktorí dávali svojim výtvorom názov evanjeliá alebo apoštolské listy. Ale Cirkev ich zreteľne odlíšila od pravých novozákonných spisov a odmietla ich.

        Jeden z najstarších zachovaných apokryfov je tzv. Jakubovo protoevanjelium. Tento spis pochádza z polovice 2. storočia, takže by mohol obsahovať niektoré historicky cenné údaje. No je tak preťažený legendami a predstavami, ktoré sú v rozpore so známymi historickými skutočnosťami, že je beznádejné hľadať v ňom spoľahlivé údaje. Predsa však tento starobylý apokryf ovplyvnil kresťanskú ľudovú nábožnosť a liturgiu. Najprv východní a neskôr západní kresťania prijali z neho do liturgického kalendára mená rodičov Panny Márie - Joachima a Anny - a zaviedli niektoré sviatky (napr. sviatok Uvedenie Presv. Bohorodičky do chrámu). No inak sa Cirkev oň neopierala. Najviac z neho vyťažili umelci, najmä maliari, ktorí znázornili v mnohých obmenách jeho legendárne scény.


Autor: knazi.sk, grkat.zaluzice.sk



Dnes je Sobota 30.marca 2024.
Dnes oslavuje meniny Vieroslava
Zajtra oslavuje meniny Benjamín

Najbližšia liturgia:
Sobota 30.03 o 17:00 hod

Najbližšia aktivita:

Najbližšia akcia:

Partnerske stránky: www.fartore.sk